Málokto na smrteľnej posteli povie: "Škoda, že som nestrávil viac času v práci..." V každej epoche ľudských dejín existovali hlúpe predstavy o tom, čo je a čo nie je práca. V našej dobe je všetko ešte komplikovanejšie. Digitálna technológia posilňuje automatizované skreslenie perspektívy vyťažené z industrializmu. Lenže tentoraz na to používame digitálne steroidy. Jedna z najneobvyklejších vecí, ktorá vzišla z pandémie koronavírusu, nám ukázala, ako náš pracovný život v skutočnosti neobohacuje náš život. Naopak, bráni tomu, akými ľuďmi chceme byť. Práve teraz sa nachádzame v situácii, keď sa nám rúca klíma, máme automatizáciu a starnúcu populáciu. Sme nútení prehodnotiť celý náš hodnotový systém. Už stopäťdesiat rokov majú ekonómovia víziu, ako sa jedného dňa staneme takými produktívnymi, že budeme pracovať len desať až pätnásť hodín týždenne, aby sme si zaobstarali veci, ktoré potrebujeme na šťastný život. Táto vízia sa pravdepodobne nikdy nenaplní.
